1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

MoyToy 960x70

Často choré dieťa

Často choré dieťa je to problém mnohých rodičov, lekárov ale hlavné detí.

Príčiny častých ochorení u deti

Rodičia často hľadajú  príčinu v lekárovi, v nesprávnej diagnóze alebo nesprávnej liečbe.

Ale je to naozaj tak ?

Najčastejšie dôvody častých ochorení

  1. Nevyzretý imunitný systém. Nevyzretý imunitný systém je načastejšou príčinou opakovaných infekcií hlavne u malých detí. Vývoj imunitného systému u dieťaťa sa narodením nekončí, skôr začína.
    Imunitný systém  má pamäťové bunky. Ak sa stretne s nežiaducim vplyvom, zapamätá si to, vytvorí protilátky a pri nasledujúcom stretnutí môže reagovať. To znamená, že je potrebné, aby dieťa nežilo v sterilnom prostredí, je potrebné sa stretávať sa priateľmi, inými deťmi, samozrejme nie chorými. Dieťa si takto pomaly vytvára protilátky a buduje svoje imunitné reakcie.
  2. Vyčerpaný imunitný systém. Ak je však dieťa vystavené opakovane infekciám, môže sa jeho imunitný systém oslabiť a jeho reakcie nebudú na žiaducej úrovni. U týchto deti je potrebne dôsledne liečiť každú infekciu, nezanedbávať výživu a otužovanie. Po prekonanej infekcii dieťa ma bzť minimálne týždeň až dva mimo kolektívur.
  3. Príliš závažna infekcia.  Sú infekcie, s ktorými si ani dobrý imunitný systém nevie rady a dieťa potrebuje antibiotiká. Bez správnej a včasnej  liečby môže dôjst  k rozšíreniu infekcie a k vyčerpaniu imunitného systému.

Ak dáme dieťa s nevyzretý  imunitným systémom do kolektívneho zariadenia, môžeme očakávať, že bude častejšie choré. Z hľadiska správneho a nerušeného vyzrievania imunitného systému je vhodné dieťa zaradiť do kolketívu až vo veku 3 rokov. Imunitný systém nevyzrieva u každého rovnako, preto rozdiel v tolerancii kolektívu u rovnako starých detí je rôzny.

Ktoré deti by mali byť doma do 3 rokov veku

  • Deti, ktoré sú častejšie choré aj doma, ešte pred nástupom do kolektívu.
  • Deti s poruchou imunity.
  • Deti s chronickými ochoreniami (cukrovka,  ochorenia kĺbov, vrodené chyby srdca, vrodené chyby obličiek po operácii, predčasne narodené deti s bronchopulmonálnou dysplaziou).
  • Deti s metabolickými ochoreniam, ak nie je možné v týchto zariadeniach zabezpečiť patričnú diétu.
  • Aj zdravým deťom prospeje pobyt v domácom prostredí do 3 rokov života.

Ako znížiť výskyt opakovaných ochorení

Dôležité je nato myslieť od narodenia bábätka.

Čo je dôležité v období zdravia

  • Dojčenie. Odporúča sa dojčiť najmenej 6 mesiacov. Viac Dojčenie.
  • Chrániť dieťa  styku s chorými ľuďmi. Niektori rodičia nepovažujú ,,soplík" za chorobu, ale ak ho dostane dojča, môžete stráviť nepríjemné chvíle, kým sa ho zbavite. Niektoré deti existujú s vytokom z nosa dlhú dobu, bez ďalších príznakov, iné deti zasa po niekoľkých dňoch môžu zareagovať kompletným zápalom dýchacích ciest. Preto zamedzte dieťaťu styk s chorými osobami, aj keď sa jedná len o ,,soplík".
  • Očkovanie. Využite dostupné očkovania proti infekčným ochoreniam. Viac Očkovanie
  • Primerané oblečenie. Dieťa skôr znesie mierny chlad ako spotenie a následné ochladenie. Obliekajte dieťa podľa seba. Radšej viac tenkých vrstiev, ktoré sa dajú vyzliecť alebo obliecť ako jedná hrubá. Je rozdiel či sa dieťa hybé, alebo sedí v kočíku. Pri pohybe je potrebné ľahšie oblečenie. 
  • Dodržiavajte základné hygienické návyky. Naučte deti  umývať si ruky  často a dobre, deti majú  mať vlastný pohár, vlastný uterák. Od malička učte deti nezdvihať a neolízovať nájdené predmety, rovnako deti nemajú mať spoločné jedlo s kamarátmi.  Každé dva mesiace, ale vždy po každom ochorení dýchacích ciest vymeniť zubnú kefku.
  • Dostatok spánku.  Dbajte na dostastočne dlhý a kvalitný spánok. Ospalé dieťa  je viac unavené a skôr ochorie. Viac Spánok
  • Primeraná výživa. Nápoje podávajte nie studené ale ani horúce. Nápoje by sa mali podávať vlažné aj v období zdravia, aj počas teploty. Dôležitý je dostatočný prívod tekutín. Viac Výživa a poruchy výživy a Pitný režim
  • Prívod vitamínov. Zvýšte príjem vitamínu C v zimnom období, kedy sú ochorenia dýchacích ciest častejšie, lepšie v prirodzenej forme.  Dôležitý aj dostatočný prísun vitamínov zo skupiny B. Vitamíny je potrebné podávať už v predchorobí, začať podávať veľké dávky vitamínov až keďa objaví choroba, nie je účinné.
  • Škodlivé látky. Obmedzte alebo vylúčte príjem farbív, umelých prísad.
  • Pravidelný režim. Dodržiavať denný spánok, pravidelné stravovanie, pravidelný pobyt vonku spojený s pohybom.
  • V zime neprekurujte. Pri veľkom rozdiele teploty medzi interiérom a exteriérom sa organizmus nedokáže tak rýchlo adaptovať, je to záťaž.
  • Fajčenie. Dieťa by sa nemalo ani v období zdravia zdržiavať v zafajčených priestoroch, rovnako vyhnite sa pobytu vonku v čase smogu, inverzie a prašnému prostrediu.
  • Zvlhčujte vzduch. Pri prekurovaní izieb je vzduch suchý. Suchý vzduch vysušuje sliznice hlavne nosa a dutiny ústnej. Takto  znevýhodnená sliznica ťažšie odoláva infekcii.
  • Kloktanie. V prípade opakovaných angín je vhodné každý večer, resp. ak je možné aj po každom jedle kloktať hrdlo buď jemným roztokom soli alebo aj čistou vodou. V rozbrázdených mandliach zostávajú zvyšky jedál, ktoré sa rozkladajú, sú zdrojom infekcie.
  • Kúpanie. V prípade častého zápalu močových ciest sa vyhýbať perličkovým kúpeľom, kúpaniu v neoverených zdrojoch. Dodržiavať prísne hygienu, sprchovať okolie močových ciest čistou vodou denne. Pri prevencii infekcie močových ciest sú dobre skúsenosti s  používaním  prípravkov obsahujúcich antioxidanty brusnicového pôvodu, voľne dostupné v lekárni.

Čo urobiť, ak dieťa začína byť choré

Dieťa sa nám nepozdáva, je viac unavené, väčšinou každá matka vidí, že niečo začína.

  • Je potrebné zvýšiť prívod tekutín.
  • Prívod vitamínu C nezvyšujte extrémne. U dospelého človeka sa vstrebá každých 6 hodín najviac 240mg vitamínu C. Takže megadávky ani u starších alebo dospievajúcich nemajú význam.
  • Mnoho rodičov má dobré skúsenosti s prípravkami Echinacey. Podáva sa hneď na začiatku ochorenia, keď príznaky nie sú úplne vyvinuté.  Pridať k tomu môžete zinok a selén. 
  • Ak dieťa pokašliava, zistite, prečo. Ak má výtok z nosa, kašeľ je  najčastejšie jeho následkom. Preto je najlepšie zlikvidovať nádchu. Na začiatku, ak je výtok riedky vodnatý, dieťa nemá upchaný nos, nosové kvapky nemusíte dávať. Stačia kvapky s obsahom soli. Kvapky na níženie opuchu nosovek sliznice  sú potrebné vtedy, ak je sťažené dýcahnie nosom a sťažené smrkaniee. Pri kašli použite prípravky proti kašľu, viac Liečba kašľa.
  • Kľud alebo výrazné zníženie telesných aktivít. U predškolákov je vhodné ponechať tieto deti doma, pretože v predškolskom zariadení sa režim nebude prispôsobovať vášmu dieťaťu, vaše dieťa sa musí prispôsobiť kolektívu.  Choré dieťa do kolektívu nepatrí. Školopovinné dieta aj keď nemá závažné príznaky ale necíti sa najlepšie, je niekedy ťažké nechať ho doma. Ak sa rozhodnete, že pôjde do školy, kým sa nevyjasní čo mu je, určite sa dohodnite s učiteľom telesnej výchovy na oslobodení od cvičenia v tento deň.

Čo urobiť, aby sa ochorenie neopakovalo

  • Predovšetkým riadne doliečiť každé ochorenie.  Po antibiotickej liečbe je vhodné umiestniť dieťa v predškoslkom veku do kolektívu. Po zápale priedušiek či pľúc je vhodné nechať dieťa aj tri týždne mimo kolektívu po dobratí liekov. Organizmus je oslabený, nedokáže sa v období rekonvalescencie brániť ani bežným infekciám, ktoré by inak zvládol bez problémov. 
  • Predvídať infekciu. V chrípkovom období sa vyhnite návštevám kín a preplnených priestorov, obmedzte alebo úplne vylúčte cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy.

Prečo nezaberajú antibiotiká?

Väčšina bežných ochorení dýchacích ciest je vírusového pôvodu a antibiotiká nie sú potrebné. Ak sa však tieto ochorenia komplikujú, alebo je dieťa oslabené, má poruchu imunity alebo sa lieči na závažne chronické ochorenie, antibiotiká sa môžu dávať aj na začiatku týchto ochorení ako prevencia. O tomto rozhoduje vždy lekár, na základe celkového stavu dieťaťa.

Kedy neúčinkujú antibiotiká

  • Ak sa podávajú pri vírusových ochoreniach. Vírusy sú odolné voči antibiotikám, mechanizmus účinku antibiotík nenarúša množenie a prežívanie vírusov.  Pri zbytočnom podaní môžu škodiť tým, že narúšajú rovnováhu baktérii v čreve a tým ešte viac znižujú obranyschopnosť a možnosť reagovať organizmu proti infekcii. Vyšetrením CRP je možné odlíšiť vírusové ochorenie od bakteriálneho a tým aj zamedziť zbytočnému podávaniu antibiotík.
  • Ak sa podávajú sa nesprávne antibiotiká. Každé antibiotikum je účinné na určitú skupinu baktérií. To, na ktorú skupinu baktérií je antibiotikum účinné, sa dá zistiť kultivačným vyšetrením a vyšetrením citlivosti antibiotika pri výtere(nos, hrdlo, uši). Avšak nie vždy  dovoľuje stav dieťaťa čakať na výsledok (to môže trvať aj 4-5 dní). Lekár je nútený nasadiť antibiotickú liečbu ,,na slepo",  len na základe svojich predpokladov. Nesprávne podávanie sa týka aj predlžovania intervalov, alebo nepodaním antibiotík, podanie malej dávky.
  • Dieťa je veľmi oslabené. Aj pri podávaní antibiotík sa vyžaduje určitá spolupráca organizmu. Ak táto reakcia chýba, samotné antibiotiká nemusia plne zvládnuť boj s infekciou a je potrebné zmeniť liečbu.